Prekvapene odpovedám, že nie, nikdy som o tom nepočul, na čo sa so smiechom obráti k ostatným a hovorí im, že ani neviem čo to je... Aby konverzácia nestála, ukazujem im fotku na titullke s otázkou, či náhodou nepoznajú toho fešáka s okuliarmi, čo s takou vervou trhá transparent. Ako na poveľ tváre zvážnia, úsmev sa vytratí a kruh okolo mňa sa zúži. Prezerajú si ma, mračia sa jedna radosť, sú síce podstatne nižší ale je ich viac. Policajti cítia problémy a vytláčajú nás z chodníka smerom ku Sv. Trojici, kde spolu s jedným ďalším zvedavcom chytáme miesta pri stolíku najbližšieho baru.
Strategické miesta, sme v rohu policajných zábran, ktoré blokujú vstup na chodník aj na električkovú trať. Zrazu je naokolo veselo. Aktívny Číňan v obleku organizuje svojich ľudí, a zrazu nám za chrbtom stoja zo traja mladíci, Ďalší sa pchajú medzi nás a zábranu aby nám znemožnili výhľad, či možnú aktivitu smerom k NR. Zatiaľ čo si objednávame čaj, snaží čínsky oblekový pánko lámanou slovenčinou prehovoriť policajtov aby nás z našich miest poslali preč. Myslím, že majú tiež problém mu porozumieť a nerobia nič. Však nemajú ani najmenší dôvod. Srkáme horúci čaj kým nás dvaja ázijskí fotografi fotia zo všetkých uhlov. Smejeme sa, že o víza do číny už žiadať rozhodne nemusíme. Zrazu sa jeden rozhodne bez pozvania prisadnúť si k nám ku stolu. Namietam, vyzerá však veľmi rozhodne a ináč ako fyzicky sa to riešiť nedá ale tu ma ukľudňuje spolusediaci - sme pohostinní Slováci a tak sa potlačíme. Prichádza jeden z oblekovaných policajtov, ktorý vyzerá, že tomu velí a uisťuje sa, že sme v poriadku. Férové gesto, ktoré nám dolieva trochu optimizmu. Na ľavé stehno sa mi tlačí jeden, na chrbte cítim dych a pohľad ďalšieho Číňana. Začínam mám pocit straty osobnej slobobody, ani stoličkou sa nedá pohnúť. Opätujem fotenie svojim mobilom ale po chvíli ma prevaha desiatich na dvoch núti nechať ho radšej hlboko vo vrecku. Cítim, že by sa neokúňali hned mi ho zobrať a rozbiť.
Nezvyklá klientela vzbudzuje tiež pozornosť majiteľky baru. Samozrejme sme my dvaja tí zlí, vraj si koledujeme o problémy a ona predsa žiadne nechce. To, že má plnú terasu neplatiacich číňanov ju netrápi vôbec. Začínam sa na celú situáciu pozerať s humorom - sedím si o desiatej ráno na pred Sv. Trojicou a novým známym v ohnisku fotoaparátov čínskej tajnej služby, piati Číňania sa na nás tlačia intenzívne, ďalší desiati vypĺňajú chodník okolo. Vlastne kam sa pozriem samí Číňan. Teda až na policajtov, s tými zo zásahovky si dokonca vymieňame úsmevy nad touto bizarnou situáciou. Snažím sa spestriť si čakanie nadviazaním rozhovoru s oproti sediacim neželaným hosťom, skúšam to s ľahkým "Ja sa volám Matej" ukazujúc si na hruď, jeho reakciou je však iba nahnevané, rozkazovacie šušlanie, ktoré neskôr dešifrujeme ako "Ticho! Ticho!". Komunikácia na medzinárodnej úrovni nám dnes nie je súdená.
Aby som sa mohol ísť vyčúrať, musím poprosiť dvoch strážcov za mojím chrbtom aby mi dovolili prejsť, činia tak až na pokyn v úzadí stojaceho dirigenta.
Cestou z toalety pretečú nervy aj majiteľke baru, s panikou si odo mňa pýta zložené SMEčko, že vraj keď som si ho zobral na WC tak mám určite niečo zalubom. Snažím sa jej pokojne vysvetliť, že ja tu nejdem robiť problémy, som v kraťasoch a krátkom tričku s tenkým svetrom prehodeným cez plecia - niet kam skryť transparent či leták.....a nemôžem za to, že mám toľko čínskych kamarátov, získal som ich iba nedávno. Atmosféra pred barom je však taká hustá, že triezvy pohľad na vec sa dá iba ťažko zachovať.
Samému mi bije srdce o 106, opakovanie včerajška by pre nás pri tej presile dopadlo katastrofálne. Pred barom mám chvíľu problém sadnúť si k svojmu čaju, čínsky agent stojaci pri stoličke argumentuje, že si tam teraz mieni sadnúť on. Pár sekúnd zápasíme o stoličku, odvolávam sa na policajtov ale skôr než stihnú zasiahnuť prichádza pokyn z "čínskeho ústredia" a stolička je moja. Opäť sa zastavuje šéf policatov v civile a pohľadom nás ukľudňuje. Dodáva nám to trochu optimizmu, na slovenskej zemi sú takéto pomery predsa len nevídané... Pre istotu platíme účet, človek nikdy nevie.
Napätie vrcholí s príchodom kolóny. Cítím ako sa okolostojaci doslovne stavajú na špičky, pripravení zasiahnuť. Opatrne, veľmi opatrne vstávam, som ako dirigent orchestra, ktorý uvádza do pohotovosti našich policajtov aj čínsku proti stranu. Pomaličky, veeeeeľmi pomaličky zdvíham nad hlavu zbalené SMEčko a spomalene, groteskne mávam....raz.....dva... tri... štyri... Konečne napätie trochu povolí, konečne si všetci aktéri tohto divadielka môžu vydýchnuť - JOB DONE na oboch stranách. Poberáme sa preč, čínsky vedúci nám ešte pridelí troch prenasledovateľov. Až teraz mi dochádza, ako stiesnene som sa cítil, ako som mal nervy na krajíčku. Slnkom zaliata Bratislava nás rýchlo vracia do reality starého, dobrého Slovenska a tak smerujeme na druhé kolo, na námestie Slobody pred úrad vlády.
